Rozhovor v časopise Les a letokruhy.

1. Les a letokruhy: Povedzte čitateľom nejaké základné informácie o vás, kto ste, čo robíte, skadiaľ pochádzate atď:

Moje meno je Michal Lutonský a narodil som sa v roku 1986 v Topoľčanoch, kde dodnes žijem. Mám skvelú ženu, ktorá ma vo všetkom podporuje a malého syna. Vyštudoval som SOU Portavinárske plus dvoj ročné nadstavbové štúdium.Po ukončení strednej školy som sa zamestnal v potravinárskom odvetví kde som pracoval skoro 10 rokov. Teraz pracujem v logistickom sklade, ale rád by som do budúcna toto zamestnanie zmenil za niečo, čo by ma veľmi bavilo. Rád by som sa zamestnal v oblasti starostlivosti o prírodu, životné prostredie alebo zvieratá. Mojou životnou vášňou je fotografovanie divoko žijúcich zvierat. Prírodu a zvieratá mám rád už od útleho detstva, kde som ako malý chlapec trávil všetok voľný čas. Rád pozerám dokumentárne filmy a takto nejak aj vznikol nápad skúsiť to na vlastnú päsť. Skúsiť preniesť tú krásu prírody na fotografiu.

2. Odkedy sa venujete fotografovaniu? Kto Vás priviedol (ako ste sa dostali) k tejto záľube (profesii)?

S fotografovaním som začal v roku 2012. Spolu s jedným skvelým kamarátom sme si kúpili svoje prvé zrkadlovky a skúšali niečo odfotografovať, ale ako to býva zvykom, začiatky sú ťažké.

3. Prečo ste sa rozhodli zamerať na fotografovanie prírody?

Pre wildlife fotografovanie som sa rozhodol práve pre môj vzťah k prírode a zvieratám. Príroda dokáže vytvoriť tie najkrajšie scenérie a nikdy nebudú okúkané. Nikdy neviete keď vyrážate von do prírody, čo na Vás čaká. Vždy Vás niečím prekvapí. Niektorí fotografi fotografujú pre peniaze alebo to majú zamestnanie, ale ja to robím pre seba, robí ma to šťastným.

4. S akým aparátom ste začínali? Akú techniku používate dnes?

Mojím prvým fotoaparátom bol Canon 450D a objektív Tamron 70-300, táto zostava mi ale dlho nevydržala, no v mojich začiatkoch mi poslúžila skvelo. Keď som sa naučil základy ovládania zrkadlovky, rýchlo som prešiel na lepšiu fototechniku. Dokúpil som si nové telo Canon 600D a objektív vymenil za Canon EF 400mm f/5.6 L USM, ktorý používam dodnes. Ani Canon 600D ale už nie je v mojej výbave a momentálne používam Canon 5D Mark II a Canon 7D Mark II a jeden macro objektív Sigma 105mm f/2.8 EX DG, ktorý mám na zachytenie drobných živočíchov. Súčasťou moje výbavy ale nie sú len fotoaparáty a objektívy. Mám mnoho maskovacích pomôcok ktoré mi pomáhajú splynúť s prostredím ako sú, maskovací stan, maskovací oblek hejkal a rôzne maskovacie siete a plachty. Na stabilizovanie obrazu používam statív Velbon Sherpa 450R. No pravda je taká, že žiadny fotoaparát z Vás nespraví dobrého fotografa, základom úspechu je skvelá znalosť živočíchov, ich spôsobu života a správania. Dôležité je sa stať ich súčasťou a splynúť s prostredím, byť neviditeľný, vytrvalý a trpezlivý. Vtedy sa človek dostane naozaj tak blízko, že môže počuť ich dych a natiahnutím ruky sa ich dotknúť.

5. Vaše najväčšie doterajšie úspechy? Na čo ste vo svojej kariére najviac hrdý?

Keď sa ma niekto pýta čo považujem za svoj najväčší úspech, odpoviem mu, mojim úspechom je každá jedna fotografia, pretože ku každej fotografii sa viaže nejaký príbeh a nejaká historka strávená vonku v divočine. Do súťaží sa ja osobne skoro vôbec nezapájam, neviem prečo, asi pre to že to nepovažujem za potrebné, ale určite fotografa poteší ak vyhrá nejakú súťaž. Za svoj možno najväčší úspech ale považujem to, že som vďaka fotografovaniu spoznal mnoho skvelých ľudí a aj vďaka nim som sa posúval v tomto koníčku stále ďalej, dali mi mnoho užitočných rád a vďaka ich objektívnej kritike som sa posúval krok po kroku stále vpred. V roku 2014 ma prijali za člena Slovenskej Asociácie Fotografov Prírody ( SAFP ), ktorej poslaním je zvyšovať spoločenskú a umeleckú úroveň fotografie prírody na Slovensku, podporovať a popularizovať ochranu prírody. Táto asociácia nie je medzi ľuďmi veľmi známa a zaslúžila by si väčšiu pozornosť, predsa len reprezentuje Slovensko v oblasti wildlife fotografie.

6. Viete si spomenúť na Váš najzaujímavejší zážitok z prírody ?

Zažil som mnoho nezabudnuteľných zážitkov a tým najsilnejším je, keď som na vlastné oči pozoroval súboj našich dvoch impozantných dravcov myšiaka lesného a kane močiarnej. Bol som k nim tak blízko, že som počul zvuk pazúrov prechádzajúcich po ich telách. Vtedy nevnímate svet okolo Vás, ale vnímate len to, čo sa deje pred Vami a ak sa podarí aj nejaký záber, radosť je neopísateľná. V prírode nikdy neviete čo sa stane, dokáže predviesť nezabudnuteľné divadlo a to sa stalo mne minulý rok. Fotografoval som drobné vtáctvo na okraji lesa a keď som už balil výbavu a chystal sa domov, obzrel som sa vôkol seba a v diaľke som uvidel mačku divú. Lovila na lúke myši a ja som ju tam pozoroval dosť dlhú dobu na to aby som si spomenul, kedy som tohto tvora videl naposledy a poviem Vám, bolo to ešte v mojom detstve. Bol to pre mňa rovnako krásny zážitok pozorovať, ako sa zakráda s očami sústredenými na svoju korisť.

7. Máte ako fotograf nejaký nesplnený sen?

Ak by som sa zamyslel nad svojím najväčším snom, tak by ním bolo vyfotografovať rysa alebo vlka. Ich populácia u nás klesá a je čoraz ťažšie stretnúť sa s nimi vo voľnej prírode, pretože sa stále zmenšuje ich prirodzené prostredie, ale nádej umiera posledná a ja verím, že aj ja budem mať túto možnosť zažiť toto krásne stretnutie na vlastnej koži. Na záver by som už len dodal, že je dôležité si nájsť voľný čas pre seba a svojich blízkych, vybrať sa niekam von do prírody a zabudnúť na všetky starosti, lebo príroda je tým najlepším liekom a je potreba sa k nej správať tak, aby zostala aj naďalej divokou a nedotknutou.